Ekologicky akceptovateľné vyuţitie čistiarenských kalov pri remediácii pôd

Výsledky

Na CVRV Piešťany bola založená škôlka materských rastlín Arundo donax pre fytoremediáciu v skleníkových podmienkach. Výskumníci optimalizovali zloženie kultivačného média pre Arundo donax, pripravili in vitro kultúry Arundo donax v dvoch opakovaniach. 

     

Začala sa príprava nádobových pokusov pre štúdium vplyvu kalu na rast rastlín. Výskumníci vybrali ekonomicky dôležitý rastlinný druh – jačmeň, charakterizovali vybrané odrody jačmeňa, optimalizovali metódy prípravy pôdy s kalom, pôdy s vypočítaným obsahom toxických kovov ako aj metódy pre hodnotenie vybraných morfologických, fyziologických a úrodnostných parametrov rastlín.

Na UCM v Trnave sa uskutočnili experimenty zamerané na charakterizáciu príjmu, akumulácie a toxicity kadmia v pletivách vybraných rastlín v laboratórnych podmienkach ako aj za podmienok kontaminovaných pôd v zmysle biochemickej charakterizácie rastlín pestovaných v pôdach obsahujúcich vysokú koncentráciu ťažkých kovov.

Výskumníci CVRV Piešťany pokračujú v starostlivosti o materské rastliny v škôlke Arundo donax a pasážovaní kultúr Arundo donax. Výskumníci vyhodnotili multiplikačný experiment po 4 a 6 týždňoch. Preniesli zakorenené výhonky do pôdy aby vyhodnotili aklimatizačnú schopnosť ex vitro rastlín Arundo donax. Bolo založené druhé opakovanie multiplikačného experimentu Arundo donax. V nádobovom experimente pre štúdium vplyvu rôzneho množstva kalu na rast rastlín bol hodnotený zdravotný a vegetačný stav rastlín jačmeňa a údaje boli zdokumentované, spracované a porovnané s kontrolným experimentom. Výskumníci hodnotili na rastlinách jačmeňa aj symptómy listových škvrnitostí.

UCM Trnava uskutočnila experimenty využívajúce pozitrónovú emisnútomografiu ako novozavedený efektívny nástroj pre štúdium vplyvu dehydratovaného aktivovaného kalu  na rast vybraných rastlinných druhov.

Výskumníci z NYME prediskutovali a dokončili systém nádobových a poľných pokusov, metódy spracovania a hodnotenia údajov získaných z pokusov. Hlavnou aktivitou bolo vypracovanie receptov zloženia a zmiešavací pomer čistiarenského kalu a iných materiálov.

 

Vo VÚRV bol založený nádobový experiment pre sledovanie vplyvu aditíva na báze čistiarenského kalu na rastové parametre trsteníka obyčajného (Arundo donax L.). Porovnané boli tri varianty experimentu – kontrolný bez prídavku kalu a dve dávky kalu, 5 a 15 t/ha. V mesačných intervaloch boli hodnotené parametre: počet stebiel, výška stebla a hrúbka stebla a množstvo vyprodukovanej biomasy na konci pestovateľskej sezóny.

Obr.: Efekt prídavku kalu na rastové parametre trsteníka obyčajného v 3. mesiaci hodnotenia.

 

Obr.: Nádobový pokus - trsteník obyčajný pestovaný v pôde s prídavkom kalu (jún, júl, september).

Energia Ügynökség Közhasznú Nonprofit Kft.

1092 Budapest,
Kinizsi út 21-15.